Hádzaná: Zaťko po finále nového milénia ľutoval telku, Trabelssie za odmenu

„Takéto finále mi určite dalo veľmi veľa, bojovalo sa naozaj o každý kus palubovky. Škoda prvého zápasu a škoda aj prvého polčasu v poslednom dueli. Nevedeli sme sa dostať do rytmu a keď sme sa vrátili do zápasu, už sme nestačili vyrovnať. Povedali sme si, že nemáme čo stratiť, dali sme do toho všetko a bojovali do poslednej nitky. Myslím si, že sa na nás nikto nemôže hnevať, nemusíme si nič vyčítať. Ešte raz sa chcem poďakovať našim fanúšikom, že sem za nami v troch autobusoch prišli a vytvorili super atmosféru. Škoda len, že to nebolo v telke, “ rozplýval sa a zároveň ľutoval reprezentačná spojka Peter Zaťko. Prvé dejstvo síce vyznelo na hanebnú prehru obhajcov titulu, no nakoniec sa cez prestávku Považania zmobilizovali a pripravili domácim po obrátke poriadne peklo. Až do záverečných dvoch minút, kedy už bolo takmer jasné, že titul získa Prešov, bola domáca väčšina Tatran handball arény ako na klincoch a kým Považania dominovali na palubovke, necelé dve stovky červených hostí úplne ovládlo hľadisko. „Naozaj sme nemali čo stratiť a povedali sme si, že keďže viacerým hráčom končia zmluvy a v Bystrici za pána Tonkoviča, ktorého prácu by som chcel vyzdvihnúť, klub fungoval tak, ako mal, bola by škoda všetky tie podmienky len tak zahodiť. Povedali sme si, že ešte zabojujeme pre diváka, pre ľudí, aby bola hádzaná krásna. Myslím si, že sa nám to podarilo a že sme nesklamali. “
Prešov bol pred finálovou sériou favoritom. V jeho prospech hovorila vzájomná bilancia v sezóne, stabilnejšie zázemie a hlavne širší vyrovnaný káder. Aj preto nezabudol tréner domácich Roman Lamač, ktorý sa tešil vo funkcii hlavného kouča z prvého titulu v kariére, zložiť svojmu náprotivku Františkovi Šulcovi veľkú poklonu. „Gratulujem kolegovi trénerovi, že z tohto družstva, ktoré má veľmi úzky káder, nakoniec poskladal takú grupu, ktorá nám veľmi dobre konkurovala. Museli sme ísť až na 120 percent, aby sme sériu doma rozhodli vo svoj prospech, “ vyhlásil Lamač, ktorý zároveň krútil hlavou nad rozdielnosťou oboch polčasov: „Prvý polčas bol z našej strany veľmi dobrý. Až som bol prekvapený ako Pepe Tumidalský a Rado Pekár a aj ďalšie spojky hrali úplne uvoľnene a absolútne bez akéhokoľvek stresu z toho, že musíme vyhrať. V druhom polčase bolo vidieť, čo s hrou robí psychika. V niektorých momentoch som mal dojem, že hráči chcú ísť s loptou na vlastnú bránu a potom to aj tak na palubovke vyzeralo. “
Skúsený Šulc sa už po tretí raz v poradí musel uspokojiť vo finále s tým, že stojí na „nesprávnej“, striebornej strane. Pred dvoma rokmi viedol Považskú a jeho hráči prehrali 1:3 na zápasy, vlaňajšiu sériu vo farbách Prešova dokonca ani nedokončil a po nezhodách v kabíne čerpal dovolenku a teraz opätovne prevzal „iba“ striebornú medailu. Uznal však, že trofej je v správnych rukách. „Myslím si, že za výkon, ktorý odviedli v prvom polčase, si ten titul zaslúžia. Hrali najlepšiu hádzanú z týchto piatich zápasov. My sme vedeli, čo môžeme od nich očakávať, ale bohužiaľ predovšetkým v obrane sme si neplnili dostatočne naše úlohy. To bol jeden základný faktor. Nedostatočne sme zastavovali ich útok a neskoro pristupovali. Prešov bol rozbehnutý a skóre narastalo ohromným rozdielom, “ analyzoval Šulc.
Na Považí sa s veľkou pravdepodobnosťou skončila jedna úspešná éra, viacerým hráčom končia zmluvy a s aktívnou činnosťou končí s najväčšou pravdepodobnosťou aj miestna ikona na poste pivota – bývalý reprezentant John Trabelssie. V rozhodujúcom zápase síce pri úvodnom predstavovaní ešte pozdravil vo švíkoch praskajúcu halu, do hry však už nezasiahol. Šulc vysvetlil. „Nakoniec sme rozhodli, že na ihrisko nepôjde. Je to však osobnosť družstva, ktorá výrazne ovplyvnila kvalitu hádzanej v Považskej Bystrici v uplynulých rokoch, preto si zaslúžil, aby bol prítomný aj v tomto zápase a preto sme na štrnáste miesto nedopísali iného hráča. Jednoznačne nám chýbal a na ihrisku to bolo aj jednoznačne cítiť. “